Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Život jedna báseň (Colleen Hooverová)

Život jedna báseň je emotívnou knižkou a Colleen Hooverová ma opäť nesklamala: napísala príbeh, ktorý si vás svojou atmosférou veľmi ľahko získa. A to som si myslel, že nič lepšie ako román Beznádejná už nenapísať nemôže. Hlboko som sa mýlil - pretože Hooverová mi opäť raz zlomila srdce. 

Tí, ktorí autorku nepoznajú a nečítali ani predošlé Hooverovej knihy (sériu Beznádejná či Maybe Someday), by mohli len ťažko uveriť, že i kniha s jednoduchých námetom mi dokázala vyraziť dych. Život jedna báseň totiž nie je ničím zložitým - milovaný otec Layken zomrel a ona je z finančných dôvodov nútená presťahovať sa spoločne s  mamou a bratom do Michiganu. Nové mesto však prináša aj nové možnosti - a ona sa po prvýkrát poriadne zamiluje. Osud však nie vždy hrá do karát a Layken čelí mnohým prekážkam.

Na Hooverovej knihách sa mi páči to, s akou ľahkosťou autorka podáva celý príbeh. Jej štylistika je mi veľmi príjemná a knihy sa naozaj dobre čítajú. Podobne ako pri Beznádejnej, aj v tomto príbehu autorka hrala na city. Hoci nikdy nešlo o zložitú dejovú líniu, Hooverová ma dokázala upútať a urobiť na mňa veľmi dobrý dojem. Život jedna báseň bola jednoducho jedna veľká jazda, od ktorej som sa nemohol odtrhnúť.

"Život niekedy nechce ustúpiť. 
Jednoducho sa vám postaví do cesty."

Neraz sa vravieva, že pomocou poézie dokáže človek vyjadriť všetko - a ak ste chalanom, ktorý obľubuje básne, u dievčaťa ste "varení a pečení". Možno aj preto si Will s Layken padli do oka - hoci je medzi nimi vekový rozdiel. Poézia hrá v knihe Život jedna báseň neodmysliteľnú rolu a takzvané slamovanie sa stalo vášňou oboch hlavných postáv. Práve vďaka týmto atypickým básniam je dielo nezvyčajné a určite aj originálne. Kniha sa teda stáva všestrannejšou a vhodnou pre širokú škálu čitateľov. Colleen Hooverová je pre mňa jednou z najobľúbenejších autoriek a každým dielom ma v tom ešte väčšmi utvrdzuje. Ak teda hľadáte vhodný vianočný darček alebo máte radi niečo jednoduché a dojímavé, vsaďte práve na Život jedna báseň

Veľmi ma potešilo, že vydavateľstvo YOLi sa rozhodlo pre vlastnú obálku. Pokým som sa do knihy nezačítal, nerozumel som tej pôvodnej, no i s odstupom času sa mi oveľa viac páči tá naša - pre svoju mladosť, farebnosť a pestrosť. Rovnako treba pochváliť aj preklad, ktorý bol v tomto prípade dozaista náročnejší než pri iných knihách. Ťažko sa kritizuje, keď vám kniha vyrazí dych. Zasmejete sa pri nej, možno si občas poplačete a zamyslíte sa nad príbehom. Alebo budete listovať ako diví, pretože nestihnete vnímať, čo sa vám odohráva pred očami. To na Hooverovej milujem najväčšmi: silné emócie, premyslený a prepracovaný príbeh a jednoduchosť, ktorá ma vždy dokáže prekvapiť. Tlieskam tomuto výnimočnému dielu a už teraz viem, o ktorej knihe budem rozprávať na každom kroku. Nech sa páči! :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar
Život jedna báseň si môžete objednať napríklad na tejto adrese.

Komentáre

  1. Knížku som čítala v angličtine a tiež sa mi veľmi páčila. Hlavne slamovanie ma ohromilo a dokonca som si začala v hlave vymýšľať podobné básne =D.

    Slovenský názov je .... povedzme že sa mi nepáči =D ale som rada že si ju budú môcť prečítať aj ostatný. A obálka je fajn, veľmi podobný námet ako originál no pritom iná.

    Rozhodne neľutujem že som si vybrala jazero namiesto mora =D.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...