Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Sabriel (Garth Nix)

Sabriel, ktorá prvýkrát vyšla v časoch, kedy bola väčšina z nás v plienkach, si so sebou nesie titul modernej fantasy klasiky. Z hodnotení čitateľov jasne vyplýva, že ide o klenot súčasnej literatúry. Sabriel prináša pohľad na fantasy svet, ktorý je stále obľúbený a populárny. Tak teda - vitajte v Starom kráľovstve!

Osemnásťročnú Sabriel uprostred noci navštívi vyslanec, ktorý jej odovzdáva otcove nekromantické zvonce a Abhorsenov meč. Sabriel je totiž dcérou jedného z nekromantov, no nedokáže uveriť tomu, čo sa práve dozvedela - že jej otec je mŕtvy. Práve preto sa vydáva do Starého kráľovstva, v ktorom vládne totálny chaos, bezvládie a po uliciach sa potulujú magické stvorenia. Dokáže však mladá a neskúsená Sabriel zaujať miesto svojho otca? A v neposlednom rade - dokáže napraviť to, čo sa za posledné roky udialo? Jedno je však jasné: čoraz väčšmi sa schyľuje k neľútostnej bitke Života a Smrti. 

Vždy som mal radšej jednoduché príbehy, pri ktorých nemusím príliš rozmýšľať. Občas však urobím výnimku - tak, ako aj v prípade Sabriel. Ohlasy čitateľov, ktorí si zamilovali túto fantasy, boli jednoducho príliš silné. A hoci som čítal fantasy knihy, ktoré ma zaujali viac, Sabriel je naozaj veľmi dobre spracovaný a premyslený príbeh. Nenájdete v ňom veľké množstvo postáv a možno vám aj napriek vynikajúcej zápletke nesadne autorov štýl. Navzdory všetkému však treba povedať, že Nixova kniha je neobyčajným dielom. 

"Sabriel si uvedomovala, že melie z posledného. Jej telo vysilené
 chladom a únavou bolo na pokraji kolapsu. Nohy si necítila, do
svalov mohla každú chvíľu dostať kŕče a nevedela sa zbaviť
 pocitu, že má pľúca plné vody, a nie vzduchu."

Ako som už spomínal, Sabriel nie je kniha, ktorá sadne každému - síce tucet čitateľov túto sériu zbožňuje, sú aj takí, ktorí Nixovmu jazyku nevedeli prísť na chuť. Predsa len, aj mne trvalo niekoľko desiatok strán, kým som sa s celým príbehom zžil a myslím si, že kniha nepatrí medzi jednoduché čítanie. Na niečo také však budú čitatelia, ktorí sa rozhodnú prečítať si Sabriel, určite pripravení. Taktiež som spomínal menší počet postáv, ktorý však nemal vplyv na môj celkový dojem. Niektoré z nich som si naozaj obľúbil - a určite k nim patrí aj hovoriaci Mačiak, s nikdy sa nekončiacimi vtipnými poznámkami. Keby som mal porovnať prvú polovicu s druhou, určite sa mi viac páčila tá druhá, ktorá bola svižnejšia a viac presýtená akciou

Sabriel považujem za veľmi dobré fantasy čítanie a síce malo zopár múch, určite by si ho mal prečítať každý, kto miluje magické bytosti a fantastické príbehy. Koniec knihy sa mi rátal najväčšmi a práve z toho možno usudzovať, že rovnako dobré bude aj pokračovanie s podnázvom Lirael, ktoré by ku nám malo v slovenčine doraziť v apríli. Je možné, že vás kniha spočiatku nechytí, avšak rozhodne to netreba vzdávať! Tým odvážnym prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. 
Knihu si môžete kúpiť na tejto adrese

Komentáre

  1. Je to vianočný darček ktorý som dostala :) Veľmi sa teším keď ju začnem čítať :) Pekná recenzia ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Už ju mám rozčítanú, ale odložila som ju :D Asi jej idem dať teraz šancu, možno sa do nej znovu začítam :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Celou sérii Staré království mám přečtenou - je to opravdu dobré fantasy čtení s originálním nápadem. Ani mi nepřijde nijak složitá, jak ty píšeš v textu. A ještě jednu připomínku bych měla k recenzi - Sabrielin otec rozhodně není KRUTÝ nekromant - je to veskrze pozitivní postava, jehož úkolem je chránit svět tím, že mrtvé, kteří se budou chtít dostat zpět do života a dělat tam jen zlo, bude posílat zpět do smrti, bude proti nim bojovat atd.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sto ľudí, sto chutí :) Možno budem mať z pokračovania iný pocit...
      Ďakujem za pripomienky!

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá