Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Sabriel (Garth Nix)

Sabriel, ktorá prvýkrát vyšla v časoch, kedy bola väčšina z nás v plienkach, si so sebou nesie titul modernej fantasy klasiky. Z hodnotení čitateľov jasne vyplýva, že ide o klenot súčasnej literatúry. Sabriel prináša pohľad na fantasy svet, ktorý je stále obľúbený a populárny. Tak teda - vitajte v Starom kráľovstve!

Osemnásťročnú Sabriel uprostred noci navštívi vyslanec, ktorý jej odovzdáva otcove nekromantické zvonce a Abhorsenov meč. Sabriel je totiž dcérou jedného z nekromantov, no nedokáže uveriť tomu, čo sa práve dozvedela - že jej otec je mŕtvy. Práve preto sa vydáva do Starého kráľovstva, v ktorom vládne totálny chaos, bezvládie a po uliciach sa potulujú magické stvorenia. Dokáže však mladá a neskúsená Sabriel zaujať miesto svojho otca? A v neposlednom rade - dokáže napraviť to, čo sa za posledné roky udialo? Jedno je však jasné: čoraz väčšmi sa schyľuje k neľútostnej bitke Života a Smrti. 

Vždy som mal radšej jednoduché príbehy, pri ktorých nemusím príliš rozmýšľať. Občas však urobím výnimku - tak, ako aj v prípade Sabriel. Ohlasy čitateľov, ktorí si zamilovali túto fantasy, boli jednoducho príliš silné. A hoci som čítal fantasy knihy, ktoré ma zaujali viac, Sabriel je naozaj veľmi dobre spracovaný a premyslený príbeh. Nenájdete v ňom veľké množstvo postáv a možno vám aj napriek vynikajúcej zápletke nesadne autorov štýl. Navzdory všetkému však treba povedať, že Nixova kniha je neobyčajným dielom. 

"Sabriel si uvedomovala, že melie z posledného. Jej telo vysilené
 chladom a únavou bolo na pokraji kolapsu. Nohy si necítila, do
svalov mohla každú chvíľu dostať kŕče a nevedela sa zbaviť
 pocitu, že má pľúca plné vody, a nie vzduchu."

Ako som už spomínal, Sabriel nie je kniha, ktorá sadne každému - síce tucet čitateľov túto sériu zbožňuje, sú aj takí, ktorí Nixovmu jazyku nevedeli prísť na chuť. Predsa len, aj mne trvalo niekoľko desiatok strán, kým som sa s celým príbehom zžil a myslím si, že kniha nepatrí medzi jednoduché čítanie. Na niečo také však budú čitatelia, ktorí sa rozhodnú prečítať si Sabriel, určite pripravení. Taktiež som spomínal menší počet postáv, ktorý však nemal vplyv na môj celkový dojem. Niektoré z nich som si naozaj obľúbil - a určite k nim patrí aj hovoriaci Mačiak, s nikdy sa nekončiacimi vtipnými poznámkami. Keby som mal porovnať prvú polovicu s druhou, určite sa mi viac páčila tá druhá, ktorá bola svižnejšia a viac presýtená akciou

Sabriel považujem za veľmi dobré fantasy čítanie a síce malo zopár múch, určite by si ho mal prečítať každý, kto miluje magické bytosti a fantastické príbehy. Koniec knihy sa mi rátal najväčšmi a práve z toho možno usudzovať, že rovnako dobré bude aj pokračovanie s podnázvom Lirael, ktoré by ku nám malo v slovenčine doraziť v apríli. Je možné, že vás kniha spočiatku nechytí, avšak rozhodne to netreba vzdávať! Tým odvážnym prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. 
Knihu si môžete kúpiť na tejto adrese

Komentáre

  1. Je to vianočný darček ktorý som dostala :) Veľmi sa teším keď ju začnem čítať :) Pekná recenzia ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Už ju mám rozčítanú, ale odložila som ju :D Asi jej idem dať teraz šancu, možno sa do nej znovu začítam :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Celou sérii Staré království mám přečtenou - je to opravdu dobré fantasy čtení s originálním nápadem. Ani mi nepřijde nijak složitá, jak ty píšeš v textu. A ještě jednu připomínku bych měla k recenzi - Sabrielin otec rozhodně není KRUTÝ nekromant - je to veskrze pozitivní postava, jehož úkolem je chránit svět tím, že mrtvé, kteří se budou chtít dostat zpět do života a dělat tam jen zlo, bude posílat zpět do smrti, bude proti nim bojovat atd.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sto ľudí, sto chutí :) Možno budem mať z pokračovania iný pocit...
      Ďakujem za pripomienky!

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...