Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Sabriel (Garth Nix)

Sabriel, ktorá prvýkrát vyšla v časoch, kedy bola väčšina z nás v plienkach, si so sebou nesie titul modernej fantasy klasiky. Z hodnotení čitateľov jasne vyplýva, že ide o klenot súčasnej literatúry. Sabriel prináša pohľad na fantasy svet, ktorý je stále obľúbený a populárny. Tak teda - vitajte v Starom kráľovstve!

Osemnásťročnú Sabriel uprostred noci navštívi vyslanec, ktorý jej odovzdáva otcove nekromantické zvonce a Abhorsenov meč. Sabriel je totiž dcérou jedného z nekromantov, no nedokáže uveriť tomu, čo sa práve dozvedela - že jej otec je mŕtvy. Práve preto sa vydáva do Starého kráľovstva, v ktorom vládne totálny chaos, bezvládie a po uliciach sa potulujú magické stvorenia. Dokáže však mladá a neskúsená Sabriel zaujať miesto svojho otca? A v neposlednom rade - dokáže napraviť to, čo sa za posledné roky udialo? Jedno je však jasné: čoraz väčšmi sa schyľuje k neľútostnej bitke Života a Smrti. 

Vždy som mal radšej jednoduché príbehy, pri ktorých nemusím príliš rozmýšľať. Občas však urobím výnimku - tak, ako aj v prípade Sabriel. Ohlasy čitateľov, ktorí si zamilovali túto fantasy, boli jednoducho príliš silné. A hoci som čítal fantasy knihy, ktoré ma zaujali viac, Sabriel je naozaj veľmi dobre spracovaný a premyslený príbeh. Nenájdete v ňom veľké množstvo postáv a možno vám aj napriek vynikajúcej zápletke nesadne autorov štýl. Navzdory všetkému však treba povedať, že Nixova kniha je neobyčajným dielom. 

"Sabriel si uvedomovala, že melie z posledného. Jej telo vysilené
 chladom a únavou bolo na pokraji kolapsu. Nohy si necítila, do
svalov mohla každú chvíľu dostať kŕče a nevedela sa zbaviť
 pocitu, že má pľúca plné vody, a nie vzduchu."

Ako som už spomínal, Sabriel nie je kniha, ktorá sadne každému - síce tucet čitateľov túto sériu zbožňuje, sú aj takí, ktorí Nixovmu jazyku nevedeli prísť na chuť. Predsa len, aj mne trvalo niekoľko desiatok strán, kým som sa s celým príbehom zžil a myslím si, že kniha nepatrí medzi jednoduché čítanie. Na niečo také však budú čitatelia, ktorí sa rozhodnú prečítať si Sabriel, určite pripravení. Taktiež som spomínal menší počet postáv, ktorý však nemal vplyv na môj celkový dojem. Niektoré z nich som si naozaj obľúbil - a určite k nim patrí aj hovoriaci Mačiak, s nikdy sa nekončiacimi vtipnými poznámkami. Keby som mal porovnať prvú polovicu s druhou, určite sa mi viac páčila tá druhá, ktorá bola svižnejšia a viac presýtená akciou

Sabriel považujem za veľmi dobré fantasy čítanie a síce malo zopár múch, určite by si ho mal prečítať každý, kto miluje magické bytosti a fantastické príbehy. Koniec knihy sa mi rátal najväčšmi a práve z toho možno usudzovať, že rovnako dobré bude aj pokračovanie s podnázvom Lirael, ktoré by ku nám malo v slovenčine doraziť v apríli. Je možné, že vás kniha spočiatku nechytí, avšak rozhodne to netreba vzdávať! Tým odvážnym prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. 
Knihu si môžete kúpiť na tejto adrese

Komentáre

  1. Je to vianočný darček ktorý som dostala :) Veľmi sa teším keď ju začnem čítať :) Pekná recenzia ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Už ju mám rozčítanú, ale odložila som ju :D Asi jej idem dať teraz šancu, možno sa do nej znovu začítam :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Celou sérii Staré království mám přečtenou - je to opravdu dobré fantasy čtení s originálním nápadem. Ani mi nepřijde nijak složitá, jak ty píšeš v textu. A ještě jednu připomínku bych měla k recenzi - Sabrielin otec rozhodně není KRUTÝ nekromant - je to veskrze pozitivní postava, jehož úkolem je chránit svět tím, že mrtvé, kteří se budou chtít dostat zpět do života a dělat tam jen zlo, bude posílat zpět do smrti, bude proti nim bojovat atd.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sto ľudí, sto chutí :) Možno budem mať z pokračovania iný pocit...
      Ďakujem za pripomienky!

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...