Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Sabriel (Garth Nix)

Sabriel, ktorá prvýkrát vyšla v časoch, kedy bola väčšina z nás v plienkach, si so sebou nesie titul modernej fantasy klasiky. Z hodnotení čitateľov jasne vyplýva, že ide o klenot súčasnej literatúry. Sabriel prináša pohľad na fantasy svet, ktorý je stále obľúbený a populárny. Tak teda - vitajte v Starom kráľovstve!

Osemnásťročnú Sabriel uprostred noci navštívi vyslanec, ktorý jej odovzdáva otcove nekromantické zvonce a Abhorsenov meč. Sabriel je totiž dcérou jedného z nekromantov, no nedokáže uveriť tomu, čo sa práve dozvedela - že jej otec je mŕtvy. Práve preto sa vydáva do Starého kráľovstva, v ktorom vládne totálny chaos, bezvládie a po uliciach sa potulujú magické stvorenia. Dokáže však mladá a neskúsená Sabriel zaujať miesto svojho otca? A v neposlednom rade - dokáže napraviť to, čo sa za posledné roky udialo? Jedno je však jasné: čoraz väčšmi sa schyľuje k neľútostnej bitke Života a Smrti. 

Vždy som mal radšej jednoduché príbehy, pri ktorých nemusím príliš rozmýšľať. Občas však urobím výnimku - tak, ako aj v prípade Sabriel. Ohlasy čitateľov, ktorí si zamilovali túto fantasy, boli jednoducho príliš silné. A hoci som čítal fantasy knihy, ktoré ma zaujali viac, Sabriel je naozaj veľmi dobre spracovaný a premyslený príbeh. Nenájdete v ňom veľké množstvo postáv a možno vám aj napriek vynikajúcej zápletke nesadne autorov štýl. Navzdory všetkému však treba povedať, že Nixova kniha je neobyčajným dielom. 

"Sabriel si uvedomovala, že melie z posledného. Jej telo vysilené
 chladom a únavou bolo na pokraji kolapsu. Nohy si necítila, do
svalov mohla každú chvíľu dostať kŕče a nevedela sa zbaviť
 pocitu, že má pľúca plné vody, a nie vzduchu."

Ako som už spomínal, Sabriel nie je kniha, ktorá sadne každému - síce tucet čitateľov túto sériu zbožňuje, sú aj takí, ktorí Nixovmu jazyku nevedeli prísť na chuť. Predsa len, aj mne trvalo niekoľko desiatok strán, kým som sa s celým príbehom zžil a myslím si, že kniha nepatrí medzi jednoduché čítanie. Na niečo také však budú čitatelia, ktorí sa rozhodnú prečítať si Sabriel, určite pripravení. Taktiež som spomínal menší počet postáv, ktorý však nemal vplyv na môj celkový dojem. Niektoré z nich som si naozaj obľúbil - a určite k nim patrí aj hovoriaci Mačiak, s nikdy sa nekončiacimi vtipnými poznámkami. Keby som mal porovnať prvú polovicu s druhou, určite sa mi viac páčila tá druhá, ktorá bola svižnejšia a viac presýtená akciou

Sabriel považujem za veľmi dobré fantasy čítanie a síce malo zopár múch, určite by si ho mal prečítať každý, kto miluje magické bytosti a fantastické príbehy. Koniec knihy sa mi rátal najväčšmi a práve z toho možno usudzovať, že rovnako dobré bude aj pokračovanie s podnázvom Lirael, ktoré by ku nám malo v slovenčine doraziť v apríli. Je možné, že vás kniha spočiatku nechytí, avšak rozhodne to netreba vzdávať! Tým odvážnym prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. 
Knihu si môžete kúpiť na tejto adrese

Komentáre

  1. Je to vianočný darček ktorý som dostala :) Veľmi sa teším keď ju začnem čítať :) Pekná recenzia ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Už ju mám rozčítanú, ale odložila som ju :D Asi jej idem dať teraz šancu, možno sa do nej znovu začítam :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Celou sérii Staré království mám přečtenou - je to opravdu dobré fantasy čtení s originálním nápadem. Ani mi nepřijde nijak složitá, jak ty píšeš v textu. A ještě jednu připomínku bych měla k recenzi - Sabrielin otec rozhodně není KRUTÝ nekromant - je to veskrze pozitivní postava, jehož úkolem je chránit svět tím, že mrtvé, kteří se budou chtít dostat zpět do života a dělat tam jen zlo, bude posílat zpět do smrti, bude proti nim bojovat atd.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sto ľudí, sto chutí :) Možno budem mať z pokračovania iný pocit...
      Ďakujem za pripomienky!

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný

Bozky, ktoré zmenia váš život | ukážka z knihy
Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech . Možno aj pre hlbokú myšlienku , ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila . Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala . Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh , ktoré som za posledné obdobie čítal.    "Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred  ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goodreads v