Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Solitaire (Alice Osemanová)

Volá sa Tori Springová a rada bloguje. Až donedávna bolo všetko v poriadku, ale teraz to skončilo. Teraz je tu Solitaire. A Michael Holden. Tuší, o čo sa Solitaire pokúša, a Michael Holden je jej ukradnutý. Naozaj. 

Blogeri boli vždy považovaní za samostatnú kategóriu. Pre väčšinu z nich je blog spôsobom, ako sa vyrozprávať zo svojich problémov a podeliť sa s nimi aj s ostatnými. Akoby boli outsidermi, ktorí prežívajú všetko len vo svojom vnútri. Možno sa veľa z vás v tejto charakteristike nenájde (keďže ani pre mňa určite neplatí), Tori Springová je presne takáto. Nemá rada ľudí okolo seba, je pesimistka a z jej vyjadrovania priam srší negatívna energia. Avšak čo ak sa aj v takejto bytosti skrýva niečo jemné - hlboko zaryté v jej vnútri? Čo ak ju práve záhadný Michael dokáže zmeniť? Jedno je ale jasné. Tori sa zapletie do hry, z ktorej niet cesty späť

"Blog je jediné miesto, kde nachádzam ľudí, ktorí sú mi dosť podobní. Ľudia tu o sebe hovoria spôsobom, akým by to nikdy neurobili mimo internetu."

Považujem sa za optimistu, ktorý aj v nie práve príjemných chvíľach vždy vidí niečo pozitívne a zároveň sa snaží rozveseliť všetkých naokolo. Štýl, akým bola kniha písaná na úvodných stranách, ma ale zaujal - odhliadnuc od hlavnej hrdinky. Stránky mi pred očami utekali jedna radosť, čítal som plynulo a bez zbytočných zastavení. Chcem tým povedať, že Alice Osemanová sa dokonale vžila do atmosféry príbehu. Sama je veľmi mladučká, takže jej prostredie strednej školy nebolo príliš cudzie. Vyjadrovacími prostriedkami a celou koncepciou príbehu vytvorila realistické čítanie, ktoré sa mi do istého momentu naozaj veľmi páčilo. Čakáte na "ale"

"Myslíš si, že si stretol zlých ľudí, a odrazu sa stretneš
s ľuďmi, ktorí sú oveľa horší. Nerobia nič - a my sme presne
takí istí. Sme zlí, pretože nerobíme nič."

Ako som už spomínal, autorkou Solitaire je len mladá Alice Osemanová, pričom tento román je jej debutom. Hoci sa mi čítal veľmi dobre, bolo vidieť, že autorka nie je dostatočne vypísaná. Zatiaľ čo prvá polovica knihy bola napísaná bez menších chýb a hluchých miest, v druhej časti som sa miestami nudil. Treba však povedať, že ak od knihy nebudete veľa očakávať - a chcete si ju prečítať iba na vyplnenie voľnej chvíle, Solitaire by sa vám mohlo páčiť. Nie je to kniha pre každého a nie každý dokáže strpieť hlavnú hrdinku, ale určite to treba aspoň skúsiť. Minimálne pre mňa bolo zaujímavé čítať o niekom, kto má taktiež vášeň v blogovaní

"...ale jedného dňa sa to skončí. Všetko sa jedného dňa skončí."

Solitaire nie je úplne obyčajná kniha, v ktorej nájdete lovestory dvoch ľudí. Čudesná hlavná hrdinka, netradičná zápletka a v skutku príjemný štýl môžu znamenať, že sa rozhodne siahnuť po nej. Nedokážem však povedať, či sa vám bude nakoniec páčiť. Solitaire má svoje pre aj proti a ak by som sa mal spätne rozhodnúť, či si ju prečítam, určite by som šiel do toho. Oddychového čítania, pri ktorom nemusíte veľmi rozmýšľať, nikdy nie je dosť. A verte, že práve tento román do spomínanej kategórie určite patrí. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti ALBATROSMEDIA. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese.

Komentáre

  1. Super recenzia :). O existencii tejto knihy som vedela, ale nerozmýšľala som nad tým, že by som ju čítala. Avšak vďaka tvojej recenzii začínam o tom uvažovať :D.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. super, dúfam, že sa ti bude potom páčiť :)) držím prsty!

      Odstrániť
  2. Ja som asi prvých 100 strán bola zo Solitairu nadšená, išlo to na dobrej vlne, ale ku koncu ( asi niekde po strane 250 ) ma to nejak omrzelo a epilóg sa mi nepáčil vôbec.
    Každopádne, Super recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) Leto je dosť dlhé, takže