Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Solitaire (Alice Osemanová)

Volá sa Tori Springová a rada bloguje. Až donedávna bolo všetko v poriadku, ale teraz to skončilo. Teraz je tu Solitaire. A Michael Holden. Tuší, o čo sa Solitaire pokúša, a Michael Holden je jej ukradnutý. Naozaj. 

Blogeri boli vždy považovaní za samostatnú kategóriu. Pre väčšinu z nich je blog spôsobom, ako sa vyrozprávať zo svojich problémov a podeliť sa s nimi aj s ostatnými. Akoby boli outsidermi, ktorí prežívajú všetko len vo svojom vnútri. Možno sa veľa z vás v tejto charakteristike nenájde (keďže ani pre mňa určite neplatí), Tori Springová je presne takáto. Nemá rada ľudí okolo seba, je pesimistka a z jej vyjadrovania priam srší negatívna energia. Avšak čo ak sa aj v takejto bytosti skrýva niečo jemné - hlboko zaryté v jej vnútri? Čo ak ju práve záhadný Michael dokáže zmeniť? Jedno je ale jasné. Tori sa zapletie do hry, z ktorej niet cesty späť

"Blog je jediné miesto, kde nachádzam ľudí, ktorí sú mi dosť podobní. Ľudia tu o sebe hovoria spôsobom, akým by to nikdy neurobili mimo internetu."

Považujem sa za optimistu, ktorý aj v nie práve príjemných chvíľach vždy vidí niečo pozitívne a zároveň sa snaží rozveseliť všetkých naokolo. Štýl, akým bola kniha písaná na úvodných stranách, ma ale zaujal - odhliadnuc od hlavnej hrdinky. Stránky mi pred očami utekali jedna radosť, čítal som plynulo a bez zbytočných zastavení. Chcem tým povedať, že Alice Osemanová sa dokonale vžila do atmosféry príbehu. Sama je veľmi mladučká, takže jej prostredie strednej školy nebolo príliš cudzie. Vyjadrovacími prostriedkami a celou koncepciou príbehu vytvorila realistické čítanie, ktoré sa mi do istého momentu naozaj veľmi páčilo. Čakáte na "ale"

"Myslíš si, že si stretol zlých ľudí, a odrazu sa stretneš
s ľuďmi, ktorí sú oveľa horší. Nerobia nič - a my sme presne
takí istí. Sme zlí, pretože nerobíme nič."

Ako som už spomínal, autorkou Solitaire je len mladá Alice Osemanová, pričom tento román je jej debutom. Hoci sa mi čítal veľmi dobre, bolo vidieť, že autorka nie je dostatočne vypísaná. Zatiaľ čo prvá polovica knihy bola napísaná bez menších chýb a hluchých miest, v druhej časti som sa miestami nudil. Treba však povedať, že ak od knihy nebudete veľa očakávať - a chcete si ju prečítať iba na vyplnenie voľnej chvíle, Solitaire by sa vám mohlo páčiť. Nie je to kniha pre každého a nie každý dokáže strpieť hlavnú hrdinku, ale určite to treba aspoň skúsiť. Minimálne pre mňa bolo zaujímavé čítať o niekom, kto má taktiež vášeň v blogovaní

"...ale jedného dňa sa to skončí. Všetko sa jedného dňa skončí."

Solitaire nie je úplne obyčajná kniha, v ktorej nájdete lovestory dvoch ľudí. Čudesná hlavná hrdinka, netradičná zápletka a v skutku príjemný štýl môžu znamenať, že sa rozhodne siahnuť po nej. Nedokážem však povedať, či sa vám bude nakoniec páčiť. Solitaire má svoje pre aj proti a ak by som sa mal spätne rozhodnúť, či si ju prečítam, určite by som šiel do toho. Oddychového čítania, pri ktorom nemusíte veľmi rozmýšľať, nikdy nie je dosť. A verte, že práve tento román do spomínanej kategórie určite patrí. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti ALBATROSMEDIA. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese.

Komentáre

  1. Super recenzia :). O existencii tejto knihy som vedela, ale nerozmýšľala som nad tým, že by som ju čítala. Avšak vďaka tvojej recenzii začínam o tom uvažovať :D.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. super, dúfam, že sa ti bude potom páčiť :)) držím prsty!

      Odstrániť
  2. Ja som asi prvých 100 strán bola zo Solitairu nadšená, išlo to na dobrej vlne, ale ku koncu ( asi niekde po strane 250 ) ma to nejak omrzelo a epilóg sa mi nepáčil vôbec.
    Každopádne, Super recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...