Preskočiť na hlavný obsah

Okamih, ktorý všetko zmení | recenzia knihy Po celý čas (R. Lippincottová, M. Daughtryová)

Autorské duo Rachel Lippincottovej a Mikki Daughtryovej sa čitateľom predstavilo už v románe Na pár krokov, ktorý rozprával príbeh dvojice pacientov s cystickou fibrózou. Tentokrát prichádzajú s odlišnou, no zároveň veľmi podobnou zápletkou. A hoci by podľa anotácie mohlo Po celý čas vyznieť ako „klasický román o strácaní a nachádzaní“, nie je to celkom tak.
Kyle nemá dôvod pochybovať o svojej budúcnosti. Počas strednej školy tvoria s Kimberley nerozlučný pár a chystajú sa nastúpiť na rovnakú univerzitu. Všetko zmení noc po maturitnom večierku a tragická autonehoda. Kým Kyle sa preberá v nemocnici s poranením mozgu, Kimberley nehodu neprežila. Zdá sa, že nikto z najbližších nedokáže pochopiť, čím si Kyle prechádza. Výnimkou je Marley. Tá vie, aké je to stratiť milovaného človeka. Navyše je presvedčená, že za to nesie vinu. Vzájomným porozumením si liečia rany a upevňujú puto medzi nimi. Kyle neveril, že by ešte mohol byť šťastný, ale aj tak má pocit, že sa blíži niečo, čo mu opäť prevráti svet naruby. (zdroj: anotácia, upravené)

„Všetko je také isté okrem jednej maličkosti, na ktorej mi záleží najviac. Svet sa predsa môže krútiť ďalej, ak chce. Ja však odmietam pokračovať.“

Ak by som mal vyzdvihnúť najlepší aspekt románu Po celý čas, celkom určite by to bola premyslenosť a invenčnosť celej dejovej línie. Autorky sa veľmi úspešne vyhýbajú stereotypnej a prvoplánovej zápletke – a svojho čitateľa prekvapujú každou ďalšou kapitolou. S vývojom dejovej línie ho navyše nútia zamýšľať sa, čo je skutočné a čo nie. Ako to už totiž býva, láska – a to v akejkoľvek podobe – dokáže človeka pookriať, posilniť, no zároveň ho aj úplne zničiť.


Pozitívne vnímam aj hlavné postavy románu. Hoci som sa s Kylom často názorovo nezhodoval, pre jeho činy som mal takmer vždy pochopenie. Bol totiž dokonalým príkladom človeka, ktorý nie je ochotný vzdať sa, nech sa deje čokoľvek. Marley bola naopak akýmsi „tajomným prvkom“, respektíve postavou, ktorú ste nemohli len tak ľahko prekuknúť. To však súvisí s už spomínanou invenčnosťou autoriek, ktorá graduje v závere románu.

Fakt, že román Po celý čas obsahuje prvky rozprávky, považujem za jeho pridanú hodnotu. Ako totiž autorky uvádzajú v záverečnej poznámke ku knihe, stretnutie ľudí vo svete vybudovanom z príbehov a zo snov je reálne rovnako ako zelená tráva či vzduch, ktorý dýchame. Ba čo viac, vďaka dokonale premyslenej stratégii autoriek vyznievajú spomínané prvky rozprávky veľmi uveriteľne.

„Svet, čo ma obklopuje, je každým dňom menej hmlistý, ale to znamená, že ona sa mi vzďaľuje – sen, v ktorom som žil celý rok, sa rozpadáva, praská a odhaľuje svoje diery, vždy keď zaspím.“

Kniha autorského dua Rachel Lippincottovej a Mikki Daughtryovej je výnimočná najmä pre svoju atmosféru. Nie je iba obyčajným príbehom ľudí, ktorých život ovplyvnila tragická udalosť – je nádejou, že to, po čom najväčšmi tužíme, to, v čo veríme a o čom snívame, sa môže koniec koncov stať realitou. A vedzte, každý tomu potrebuje v týchto časoch aspoň na chvíľu uveriť.

zdroj obrázka: www.bux.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Úsmev, za ktorým sa skrýva bolesť | recenzia knihy Dúfať znova (Mona Kasten)

Nemeckú autorku Monu Kastenovú netreba špeciálne predstavovať. V slovenskom preklade jej za posledný rok a pol vyšla už štvrtá časť pentalógie Znova, ktorá opisuje príbehy napohľad obyčajných mladých ľudí. Každú z kníh venovala jednej dvojici postáv – a čitateľom postupne priblížila osud Allie a Kadena, Dawn a Spencera, Sawyer a Isaaca, a nakopon Everly a Nolana. A hoci na seba jednotlivé príbehy nenadväzujú, môžeme v nich identifikovať viaceré spoločné prvky. Everly Pennová neverila na lásku. Celé roky sa prizerala, ako jej mama trpí v násilnom vzťahu . Zážitky z detstva ju natoľko traumatizovali, že si mužov nepripúšťala k telu. Nechcela sa zamilovať. A už vôbec nie do svojho vyučujúceho. Ibaže Nolan Gates je šarmantný, inteligentný, sexi a iba pri ňom dokáže byť Everly sama sebou. Čím bližšie ho spoznáva, tým viac ju to k nemu ťahá. Avšak netuší, že za Nolanovým optimistickým prístupom k životu a nákazlivým nadšením pre literatúru sa v skutočnosti ukrýva bolesť . A tá by mohla znič

RECENZIA: Verum (Courtney Coleová)

Už na začiatku prvej knihy tejto série autorka svojich čitateľov varovala, že spôsob, akým príbeh rozpovie, sa nikomu páčiť nebude. Avšak nemohla na tom nič zmeniť, nič zmazať či pridať. Hoci považujem Nocte za vynikajúci a strhujúci román , nemal som pocit, že by mi na ňom niečo prekážalo alebo žeby autorka prekročila hranice znesiteľnosti . Na jej varovanie som zabudol a nebral ho vážne. Koniec druhej časti však každému úvodné autorkine slová pripomenie. Pýtate sa, aká bola moja reakcia po dočítaní Verum ? Nezmohol som sa ani na slovo. A pritom som mal pocit, že mi zápletka začína konečne dávať zmysel a že sa v nej aspoň sčasti orientujem. Veď aj samotný slogan druhej časti znie Pravda ťa oslobodí . No autorka mi dokázala, že som sa fatálne mýlil  a že moja verzia pravdy bola iba chybnou predstavou toho, čo sa v tejto knihe stalo. Kto je skutočný a kto nie? Kto je živý a kto mŕtvy? O všetkom sa môžeme iba domnievať.  "Na svojom osude musíme pracovať. Musíme zaň zapla

Priateľstvo či nenávisť? | recenzia knihy Kto druhému jamu kope (M. J. Arlidge)

Anglický spisovateľ  M. J. Arlidge je autorom viacerých krimi románov o vyšetrovateľke Helen Graceovej  –   Kto sa bojí, nech nejde do lesa; Ľúbi ma, neľúbi ma; Keď čert nespí a mnohých ďalších, ktoré v posledných rokoch vyšli aj v slovenskom preklade. Nedávno sa k nim pridal aj titul Kto druhému jamu kope , ktorý opäť potvrdzuje autorov výnimočný rozprávačský talent a odhodlanie držať čitateľa do poslednej chvíle v napätí.  „Máš hodinu života.“ Nič viac vo výhražnom telefonáte nezaznie. Spojenie sa preruší. Je to nejaký kanadský žart? Omyl? Nesprávne číslo? Všetko je lepšie ako mrazivá skutočnosť, že vrah sliedi, čaká a usilovne pracuje na tom, aby do hodiny splnil svoju hrozbu . Ale prečo to robí? Hľadanie odpovede zostane na ostrieľanej hlavnej vyšetrovateľke Helen Graceovej, ktorá má s podobnými prípadmi bohaté skúsenosti. Lenže tentoraz si vrah majstrovsky udržiava náskok nielen pred obeťami, ale aj pred bezradnou políciou. Chýba motív, stopa, podozrenie. Hodina strachu je dlhá