Preskočiť na hlavný obsah

O audioknihách

Týmto príspevkom chcem nadviazať na článok prudent.wolf, ktorý moja blogerská kolegyňa publikovala minulý týždeň. Ja vám dnes porozprávam o histórii audiokníh na Slovensku. 

O rozšírenie audiokníh v slovenčine sa pokúšalo viacero vydavateľstiev. Či to už bol Ikar so svojimi Knihami na počúvanie, nedávno vzniknuté vydavateľstvo Kniha do ucha, vydavateľstvo Verbis, české Tympanum, ktoré jedného času vydávalo aj v slovenčine, a mnoho iných vydavateľstiev. Ako to však dopadlo? Čitatelia si audioknihy prezreli a ohmatali v kníhkupectvách a tak sa ich cesta zväčša ukončila. Pre vydavateľstvá to znamenalo ohromné straty, a preto sa od vydávania upustilo. Kde bola však najväčšia príčina? 

Neviem, koľkí z vás majú nejakú audioknihu doma. Niektorí možno vedia, do akých súm sa ich ceny vyšplhali. V edícii Kniha do ucha vyšli štyri knihy - z fantasy literatúry pre deti to bol Harry Potter 1 a Zlatý kompas, pre dospelých si vydavateľstvo pripravilo Alchymistu a Modrý dom od slovenskej autorky Táni Keleovej-Vasilikovej. Ich ceny boli od 16 po 25€, ak si dobre pamätám. Ako počítam, tak počítam... Za takúto sumu by som si skôr kúpil dve či tri papierové knihy, pri ktorých by som mohol "čuchať" vôňu papiera a vyžívať sa v neustálom listovaní. Avšak... audioknihy sú niečo viac. 

Prečo teda Slovákov audioknihy nezaujali? V prvom rade to bola cena. V tom druhom celkový prejav čítača. Zlatého kompasu sa ujal Marián Labuda mladší. Ľudia však povedali, že čítal ťažkopádne, nasilu a poslucháčov skôr uspával. Ďalším levelom bol Modrý dom. Čítala ho sama autorka. A... Keby vydavateľstvo nestiahlo ukážku, mohli by ste si názor urobiť sami. Mne, a nielen mne, ale aj stovkám ďalších, pripadá čítanie k audioknihe trochu nevhodne a poslucháč si veľakrát spomenie na čítanie na základnej škole. Inou šálkou kávy bol Alchymista od Paula Coelha, ktorého čítal Marián Gaišberk. Poslúcháči jeho prejav doslova žrali a audiokniha je vo veľa e-shopoch vypredaná. Vydavateľstvo ešte vydalo Harryho, ktorého čítal dablér slovenského filmového Harryho. Ani táto knižka však nemala úspech, preto by bolo nezmyslom vo vydávaní pokračovať. 

Vydavateľstvo Kniha do ucha vydalo poviedky, Apáku a mamáku, Láskavé rozprávky a Všetko alebo nič od slovenskej autorky Evity Urbaníkovej. Ako je to dnes, povedať neviem a netuším ani, či vydavateľstvo ešte niečo plánuje vydať. Vo Verbise vyšla Beštia od Dominika Dána, ktorú čítal Jozef Vajda. Kvôli cene takisto nezaujal a jeho prejav niektorým pripadal, ako keby text dopredu nikdy nevidel. Verbis však prišiel ako medzi prvými s možnosťou stiahnutia si knižky na usb kľúč - nedostanete teda CD nosiče, ale audioknihu si iba stiahnete. Cena bola v takomto prípade o niečo menšia. 

V mojej knižnici by ste našli Harryho a Zlatý kompas. Aj to vďaka úžasnej akcii za 2,5€ v našom kníhkupectve. Prievidžania, tuším, že ich v Priori ešte majú. A to stoja toľko, čo stoja, ľudia o nich záujem ani za rok neprejavili. Audioknihy boli jednoducho niečim novým. Ľudia ich nepoznali, nevedeli, že majú veľké množstvo výhod. Môžete počúvať a zároveň variť alebo upratovať. V Amerike sú bežné, u nás však prevrat pravdepodobne nenastane. My sme však od krajiny za veľkou mlákou, kde vychádza BEŽNE skoro každá kniha, o niečo pozadu. U nás boli náklady vysoké a záujem veľmi malý, takže pojem audiokniha sa používa v našich končinách čoraz menej a menej... 

Komentáre

  1. Mala som možnosť vypočuť si Harryho Pottera. Bratranci chodili v Levoči do školy pre nevidiacich a v ich školeskej knižnici bolo viacero kníh nahovorených(neviem či ich učiteľmi, alebo iními). Myslím že konkrétne to bola štvrtá časť. No zaspávalo sa pritom fakt dobre :D ale kedže to bolo ešte na kazetách do rádia, stále som sa zobudila, ked to šťuklo že pásku treba otočiť :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Knižky pre nevidiacich sú takisto ďalším levelom. V článku som to nespomínal - existuje Knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Tam vznikajú audioknihy, ku ktorým majú prístup výhradne nevidiaci. Nie je to na nejakej extra úrovni, nahovorili to obyčajní ľudia. Dostanú sa ku nim len spomínaní, nevidiaci. Niekoľko krát som sa pokúšal dostať sa ku nim, ale nešlo to. Potrebuje sa tam meno a heslo, ktoré sa získava registráciou v tej knižnici. A nahovárajú tam aj nové knihy, majú napríklad Súmrak, Hostiteľ, o ďalších ya neviem, vtedy, keď som sa o to zaujímal, som ani nevedel, čo to vlastne ya je :D

      Odstrániť
  2. Huh, niežeby ma to prekvapovalo - že sa u nás neuchytili. Je to zrejme škoda, ale osobne to neriešim, keďže audioknihy sama nevyužívam.:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja som sa jedného času o to veľmi zaujímal. Teraz už nie :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...