Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Ptačí zpěv (Meagan Spoonerová)


Patnáct let čekala Linda Ainsleyová, až ji předvolají ke kouzlobraní. Až se konečně stane dospělou a začne se připravovat na svoje budoucí povolání. Počítala s tím, že jí po odebrání kouzelné síly bude přidělena nějaká menší úloha v zaběhnutém, pevně daném řádu města, které od okolní krajiny odděluje energetická zeď. Myslela si, že bude pomáhat zajistit a udržet útočiště lidí, kteří jako jediní přežili hrozivou válku, že se stane kolečkem v dobře promazaném stroji. Ani ve snu ji nenapadlo, že by její úloha měla spočívat v tom, že bude napájet celé město svou energií. Patnáct let Linda Ainsleyová věřila lži. A najednou zjišťuje, že jí nezbývá nic jiného než utéct do nebezpečného a neznámého světa za zdí, nebo přijmout osud, který je snad ještě horší než smrt.

Nasledujte vtáčí spev 
Ptačí zpěv je čudesná dystópia z pera Meagan Spoonerovej. Prečo som ju nazval čudesnou? Na rozdiel od všetkých iných dystópii, Ptačí zpěv je presýtený mágiou a bytosťami, ktoré do nášho sveta nepatria. No nebolo to len nimi - počas celého čítania som mal z knihy zvláštny pocit a spočiatku som netušil, čo sa z nej vykľuje, no naraz sa všetko obrátilo a Ptačí zpěv si získal aj mňa. Musím povedať, že som si knihu užíval - a jednoznačne bolo jej čítanie výborným dobrodružstvom.

Mágia, všade samá mágia
Vravieva sa, že fantázii sa medze nekladú. Meagan sa toho rozhodne držala - a je vidieť, že jej predstavivosť naozaj hranice nemá. Prostredie, do ktorého bol príbeh zasadený, sa mi veľmi páčilo - rovnako ako aj nápad s kúzlobraním. Keby som však mal knihu zhodnotiť po častiach, oveľa viac sa mi rátala druhá polovica knihy, od kedy ma Ptačí zpěv začal naozaj baviť a od kedy som sa od knihy už neodtrhol. Stále som sa nemohol zbaviť pocitu, že kniha je niečim výnimočná a iná. Nemyslím si, že to bolo českým prekladom - skôr mám pocit, že Meagan zapracovala na štýle a s knižkou sa pekne vyhrala. 

...a žiaden chalan? 
Čo by to bolo za knihu, keby v nej hlavná hrdinka vystupovala sama? Môžem vám povedať len to, že Linda sama rozhodne nebude. Okrem bzučilky, ktorá ju sprevádza počas celej knihy, sa na scéne mihne aj opačné pohlavie. Ale to zistíte sami. Linda síce mala city, no tie patrili medzi to posledné, o čo v Ptačom zpěve išlo. Ťažko povedať, ako by život vonku prežila sama. Nepochybne je to ale jedna zo silných hrdiniek a nemôžem ani povedať, že by mi jej správanie vadilo. Síce sa riadila viac srdcom než rozumom, s jej charakterom som bol spokojný. 

Modrá je dobrá
...a dobrá je aj obálka k tejto knihe. Osobne som favoritom modrej a obálka ku Ptačiemu zpěvu sa mi tiež veľmi páči. Som rád, že vydavateľstvo ponechalo originálnu a rovnako sa teším aj na druhý diel - ktorý takisto vyzerá dobre. Prvá časť tejto série ma milo prekvapila - aj keď som mal na ňu spočiatku rozporuplný názor, príbeh sa vykryštalizoval a knižka sa mi čítala jedna radosť. Ak ste fanúšikom mágie a dystópických príbehov, určite by ste mali dať tomuto modrému čudu šancu. Odo mňa dostáva štyri hviezdičky a po otvorenom konci sa neviem dočkať pokračovania. 

Na záver by som chcel poďakovať spoločnosti ALBATROSMEDIA za poskytnutie recenzného výtlačku. Knižku si môžete kúpiť v ich e-shope na tejto adrese

Komentáre

  1. Ja obdivujem, ako opísala prostredie, vidno, že si na tom dala záležať. zdá sa mi to poriadne prepracované. Dúfam, že dvojka sa bude niesť v podobnom duchu a ponechá si rovnakú kvalitu.
    Pekná recenzia :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Podobne. :) Mám rád takéto knihy. Občas mi to pripomínalo Pod vražednou oblohou, tebe nie? :)
      A ď. :)

      Odstrániť
    2. Presne! Tuším som to do recenzie aj napísala, že mi to trochu pripomínalo Pod vražednou oblohou, ale hlavné je, že sa príbeh podstatne odlišoval a bol originálny. Ten začiatok mi vôbec nevadil. Veľa ľudí písalo, že spočiatku nevedeli, či sa im to páči, alebo nie, ale ja som sa do toho hneď zažrala. Mne sa zase nezdal ten koniec. Oren je super, ale ostatné postavy, čo sa tam zrazu objavili, mi veľmi nesadli a konečný súboj sa udial tak zrazu a zostala som z toho zmätená.

      Odstrániť
    3. Ja som ostatné recenzie nejako nečítal, takže neviem.
      Koniec bol... zaujímavý. Zas vraví sa, že v najlepšom treba prestať. :D :) Som zvedavý, čo sa z toho vykľuje v dvojke, lebo autorka si položila pekné základy. :)

      Odstrániť
    4. Ako keby si len chystala pôdu na to, čo príde :D

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný

Bozky, ktoré zmenia váš život | ukážka z knihy
Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech . Možno aj pre hlbokú myšlienku , ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila . Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala . Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh , ktoré som za posledné obdobie čítal.    "Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred  ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goodreads v